Týždeň po týždni, deň po dni... Každý je rovnaký a neodlišuje sa od toho druhého. Všetko sa nám zlieva a my si pripadáme ako len figúrky v hre, ktoré sa posúvajú po malých krôčikoch. Naša šachovnica je však jednofarebná a je ťažké rozoznať akú vzdialenosť sme už prešli. Po čase zabudneme kde bol náš cieľ a cesta ktorou sme sa vydali nie je vôbec vzrušujúca alebo zábavná.
Jednofarebnosť a opakované dni utekajú rýchlo aj keď sa nám to zdá ako večnosť kým sa zotmie a my si sladko s povzdychom ľahneme a konečne si môžeme oddýchnuť a nechať našu hlavu putovať odlišnými svetmi ktoré sú oveľa dobrodružnejšie ako ten v ktorom žijeme.
Ale ako dlho vydržíme žiť takýto život? Ako dlho bude trvať pokiaľ sa mentálne zrútime alebo zošalieme?
Comments