Blúdim svetom. Občas si pripadám, že môj osud sa stratil niekde po ceste ku mne. Všetci naokolo majú naplánovaný život, plný jasných cieľov a zastávok, ktoré po ceste chcú navštíviť. A ja? Ja sa potulujem a snažím prísť na to, aké ciele mám ja. Čo je v živote to, čo chcem. Prečo tu vlastne som?
Dňom i nocou strácam už nádej, že na to niekedy prídem. Čo ak sa vyberiem zlým smerom? Čo ak odbočím na zlej odbočke?
Chodím a nemo sledujem ostatné duše. Pýtam sa otázky na ktoré odpovede viem a tie ktoré sa ostatní boja vysloviť. Tak ako mám zistiť, moje odpovede? Ako sa mám uistiť, že som sa vybrala dobre?
Ale kto vlastne má vedieť moje odpovede? Na koho sa mám s nimi obrátiť?
Snažím sa veriť, že jedného dňa mi niečo napovie, že idem dobre. Ale čo ak nie? Čo ak je to všetko len o tom, čo zariskujeme a čo si radšej vyberieme lebo je to bezpečnejšie? Koľko v živote naozaj riskujeme? Nie je život práve o tom? O riskoch, kde nie sú jasné výsledky? A možnostiach ku ktorým nás to dovedie? Žijeme predsa len raz, no nie?
Ale stojí to naozaj za to? Riskovať? Snažiť sa o niečo čo možno vôbec nie je pre nás? No možnosti ku ktorým nás to možno dovedie môžu byť, oveľa lepšie ako to čo nám svet stále ponúka. Srdce mi silno bije len pri myšlienke, čo všetko som zmeškala a čo všetko ma môže čakať.
Hovorí sa, že sme vždy o krok k úplne inému životu. Jedno rozhodnutie, ktoré nám môže zmeniť život. Ale kde je tá istota, že to bude tá, po ktorej všetci túžime? A je to vôbec podstata nášho života? Sme na to naučení, sme vychovaní, že musíme ísť po niečom čo nám niečo prinesie. Sme naučení, že si musíme život zariadiť, tak aby bol stabilný. Ale koľko málo ľudí tak nerozmýšľalo a dnes sa majú lepšie ako ktorýkoľvek z nás.
V hlavách máme tú istú predstavu o živote, ktorú chceme splniť. Ale koľko toho pre nás má život naplánované o čom ani nevieme? Budeme nakoniec sklamaní? Bude sa nám cnieť po tom čo sme mohli mať ale nemáme? Bude sa nám cnieť po našich predstavách alebo nesplnených snoch alebo po všetkých tých 'čo ak'?
Comments