Všetci ubližujeme. Každý z nás aspoň raz za celý život niekomu ublížil. Možno to bolo nechcene, že sme si neuvedomili následky, alebo pre väčšie dobro. Nech máme akúkoľvek výhovorku, všetci sme sa toho dočinili a rovnako aj nám niekto ublížil.
Určite, keď sa teraz spýtam, koľkým si ty ublížil, budeš dlho siahať po pamäti, pokiaľ si spomenieš. A možno nie, možno hneď ti príde do mysle meno toho človeka. Možno preto, že ti bol veľmi blízky a to čo si spravil, ranilo aj teba a preto sa ti to vrylo do pamäti. No koľko je takých mien, ktoré sa ti hneď vyronia? Stavila by som sa, že menej ako tých ktorý by povedali tvoje meno, keby sa ich spýtam kto vám ublížil. A to je smutné, lebo v prípade, že ublížime niekomu na kom nám záleží, chcene, či už pre vyššie dobro, alebo nechcene, no zraníme ho tak hlboko, že tú bolesť pocítime aj my, v každom prípade si to zapamätáme. Lebo bolesť našich blízkych sa odráža na nás. Prežívame ju aj my. A čo keď zistíme, že činiteľmi sme my samy? To zabolí ešte viac.
Preto nemáme veľa takých mien v pamäti, pretože spôsobiť bolesť niekomu na kom nám záleží je viac bolestivé pre nás ako pre nich. A keď sa to stane raz a tú bolesť okúsime, dávame si pozor, poučíme sa a tým istým chybám sa vyhýbame.
A preto sa zamýšľam nad tým ako vám osoba, ktorá vám je tak blízka môže dookola spôsobovať tú istú bolesť? Čím si to človek zaslúži, aby osoba ktorej tak veľmi dôveruje, bola aj osobou, ktorá drží v ruke dýku a opakovane vás bodá do srdca, dívajúc sa vám rovno do očí s úsmevom na tvári? Je to len naša naivita? Čo ak sme tomu človeku, dali tú dýku do rúk samy? Čo ak je to všetko vlastne naša vina? Čo ak sme sa priblížili k tomu nesprávnemu človeku a ukázali mu srdce zbytočne? Ako viem či je to tento prípad, alebo len hlúpe nedorozumenie? Aj keď... po druhý raz, že by to bola náhoda?
Ľahko sa ubližuje človeku, ktorého dobre nepoznáme, lebo dôsledky na ňom neuvidíme, jeho bolesť sa neprenesie na nás lebo mu v očiach nebudeme vidieť ako trpí. Pre nás to bude stále len jeho pohľad, ktorý skrýva tisíc nevyslovených slov, ktorých význam nevieme.
Ľahko sa ubližuje aj nechcene. Keď konáme zbrklo a sebecky, keď sa nezamýšľame čo spôsobia naše činy.
Myslím, že každý z nás sa stal obeťou alebo bol konateľom obidvoch týchto situácií. To je život. Ľudia prichádzajú, odchádzajú, občas sa zastavia na návštevu a veľakrát ublížia. Ale ako môže mať niekto svedomie na to aby ostal v živote niekoho, spravil zo seba výnimočného a s úsmevom, tváriac sa nevedome, dookola ubližoval?
Nie, srdce nie je len hračka z lega, do ktorej keď kopneš a rozpadne sa tvojim pričinením, môžeš ho znova poskladať. Tak to v živote nechodí.
Comments